1. Úvod

Nedávno som videl jeden krásny prírodopisný film o kryštáloch  sadrovca z Mexika /Naica – môžete si o tom pozrieť na webe, je tam  veľa fotiek aj filmov, ako je napr. tento na stránkach Wiki…/ Kto videl tie zábery, uzná že  príroda dokáže vytvoriť čarokrásnej a zatiaľ nepoznané scenérie. Tam odznela aj veta,  že moderná veda v súčasnej dobe rozdeľuje prírodu na živočíšnu, rastlinnú a minerálnu.  Takže kamene môžu žiť? Nechcem tu tvrdiť nezmysly ale kto dlhšie pracuje s minerálmi, určite zbadal mnohé  zvláštnosti. Mnohí tvrdia, že minerály majú zvláštne čaro.  Používajú sa aj na liečiteľstvo, žeby aj rozmýšľali? Cítia veci? V každom prípade rastú. Rastú podľa vopred daných pravidiel, skoro ako podľa svojho DNA… A čo hlavná časť  počítačov? Nezmestí sa do malého zrnka obrovské množstvo údajov? Programy, data, riadiace procesy, odovzdáva sa ľudská rasa do ovládania techniky? Čo je vlastne jadro mikroprocesoru? Je to obyčajný kryštál kremíka, a čo všetko zvládne….
V každom prípade je to na zamyslenie.. Môj dobrý priateľ, Jirko Šúra pravidelne organizuje výstavy na tému: Kremeň a jeho rodina, v rôznych múzeách v Čechách aj na Slovensku. Tam sa dá vidieť, kde všade sa kremeň vzužíva v živote a v praxi…od elektroniky až po kozmické výskumy….

Pre väčšinu ľudí je kameň ako kameň, nevidia medzi nimi rozdiely. V skutočnosti sa od seba odlišujú nielen farbou a tvarom, ale aj pôvodom či zložením. Pre tých, čo ich poznajú, to nie sú obyčajné kamene, ale horniny a minerály, ktoré keby vedeli hovoriť, povedali by nám veľa o Zemi. Svet minerálov sa skladá z viac ako 5000druhov. Hoci sú mikroskopické alebo gigantické, potrebovali tieto kryštály, ktoré sú súčasťou hornín, tisíce a možno aj miliardy rokov, než sa objavili na povrchu Zeme. Tu upútavajú naše pohľady svojou dokonalou geometriou, v ktorej lúče svetla nesmierne zvýrazňujú tvary a farby.
Mnohí zo začínajúcich nadšencov, ktorých upútala a očarila krása neživej prírody a jej dokonalé výtvory, ani nevedia, kde sa môžu priamo v prírode bližšie oboznámiť s farebnou pestrosťou, zaujímavým tvarom a krásou nerastov. Niektoré možno objaviť v starých opustených kameňolomoch, zárezoch lesných a poľných ciest, prípadne i na zarastených haldách opustených baní, iné pri rôznych technických prácach, výkopoch a úpravách pri stavbe ciest, alebo tiež v ornici čerstvo zoraných poliach, ale aj v opustených baniach a štôlňach.

Každý minerál má svoje čaro, ale mňa upútali najmä acháty. Jeden z dôvodov je aj ten, že každý kameň je výnimočný svojou kresbou a aj farbou. Nájdu sa medzi nimi modré, červené, žlté, biele… no proste všetky farby dúhy. Acháty sú vždy viacfarebné, niektoré tvoria spleť dúhových farieb. Niektoré majú jeden prúžok, iné majú tisíce tenkých prúžkov. A mnohé sú skladbou viacerých minerálov. Základom achátov je však chalcedón- skryte kryštalická odroda kremeňa / ako uvádza technická literatúra/. Chalcedón však býva iba jednofarebný.

Na ich hľadanie v prírode a zber postačí len trpezlivosť, skúsenosti, alebo dobrý priateľ, ktorý Vás zaviedie na tajuplné miesta s výskytom týchto kameňov, mineralogické náradie, z ktorých najdôležitejšie je určite geologické kladivo, ale postačí aj obyčajné. Chýbať nesmú ani staré noviny, do ktorých sa kamene opatrne zabaľujú tak, aby sa nepoškodili. Prv než si založíte zbierku hornín a minerálov, poraďte sa s niekým, kto už má s tým skúsenosti. Najkrajšie acháty v každom prípade treba dať skúsenému brusičovi vybrúsiť a vyleštiť, ináč ich krása aj hodnota nie je úplná. Snáď ešte dobrá rada, nikdy nesmiete achát rozbiť na polku kladivom, stratí svoju hodnotu, prasklinky sa už potom ťažko dajú rezať alebo brúsiť. Pretože zariadenia na prácu pre rezanie a brúsenie sú náročné na konštrukciu aj financie, relatívne drahé sú aj brúsne prášky a leštiace prášky, nie je to lacná záležitosť. Ale výsledok stojí za tú námahu. Napokon usúďte sami:

Pomenovanie achát tomuto minerálu dal Theophrastos (376 – 287 pr. Kr.), podľa riečka Achates na Sicílii (dnes Dirillo). Podľa archeologických výskumov sú acháty ľudstvu známe už vyše 8 000 rokov. Intenzívne sa ťažili a spracovávali už v staroveku. V tej dobe bol achát obľúbený zvlášť v starom Ríme. Vyhotovili z neho pečatidlá, drobné ozdobné predmety, brúsili gemy. Acháty majú svoj význam aj v astrológii. Pripisovaná im bola magická sila a moc liečiť rôzne choroby. Táto tradícia a skúsenosť sa zachovali do dnešnej doby.

2. Vznik achátov

Achát je zmes chalcedónu, kremeňa a opálu, ktoré sa ukladali v tenkých farebných vrstvičkách okolo kryštalického jadra alebo cudzorodej častice. Vytvára sa vo vulkanických horninách najmä v melafýroch, mandľovcoch, čadičoch a vzácnejšie aj v porfýroch. V dutinách týchto prevažne sopečných hornín tvorí okrúhle geódy nepravidelného tvaru. Pri vulkanických procesoch sa vytvárali v tečúcej láve menšie či väčšie dutinky. Po vychladnutí lávy v týchto dutinách sa často zachovali roztoky bohaté na SiO2 /kremičité/, a tie sa postupom času vyzrážali vo forme chalcedónu alebo vykryštalizovali v strede geódy. Okrem chalcedónu, ktorý tvorí prevažnú časť achátu, najčastejšie sa vyskytuje v acháte kremeň, a to vo forme krištáľu, ametystu, záhnedy, vzácne aj zelený kremeň napr. z Poľska. Nie je zriedkavosťou ani opál, kalcit, baryt a mnoho ďalších minerálov. Veľmi krásne sú acháty s dutinkami, ktoré nazývame geódy. Napríklad acháty z Brazílie, ktoré majú v dutinách okrem bežných ešte desiatky ďalších minerálov – antimonit, goethit, zeolity….

3.Výskyt achátov

Achát získal svoj názov podľa rieky Achatés na Sicílii. Azda najznámejšie a najkrajšie acháty pochádzajú z oblasti Minas Gerais z Brazílie. Tieto acháty sú známe vo svete svojou výnimočnou farebnosťou. Brúsia sa na tenké doštičky a používajú na výrobu brošní a šperkov.

Pekné acháty pochádzajú aj z nemeckého náleziska v Idar – Oberstein, na ktorých prevláda hnedá, žltá alebo červená vzorka. Zo zahraničia aj v Indii (plošina Dekkan), v Uruguayi, Taliansku a v Mexiku. Nádherné a medzi zberateľmi veľmi cenné sú acháty z Austrálie, z Argentíny, ale aj z niektorých oblastí Maroka alebo Poľska. Za svetovými lokalitami achátov nezaostáva ani Česká republika. Krásne acháty od našich susedov pochádzajú najmä z oblasti v Podkrkonoší (Kozákov, Levín, Železnice …). V Maďarsku, v Poľsku sú tiež lokality, aj keď menej známe, ale o to pestrejšie sfarbené. No a nesmiem zabudnúť ani acháty zo Slovenska.  Sú zatiaľ medzi svetovími zberateľmi menej známe, lokality možno nie sú až také bohaté, ale o to sú vzácnejšie. Vyskytujú sa v oblasti Slanských hôr, ako sú náleziská Brezina, Kuzmice, Byšta. V Zemplínskych horách sú pekné acháty v Brehove a v Zemplíne. Známe sú lokality Kvetnica, Malužiná, ale aj v oblasti Malých Karpát / Lošonec, Sološnica/. Práve touto stránkou chcem reprezentovať tieto kamienky a to nielen u nás ale aj vo svete. Stránka existuje už od roku 2000.  Počítadlo registrujúce nielen počet kliknutí, ale aj krajiny a IP adresy, zaznamenalo veľa pozornosti už zo všetkých svetadielov. Svedčí to o záujme zberateľov aj o našu malú krajinu.

Podívajme sa ale ďalej na troška odbornejšiu charakteristiku achátov…..

4.Fyzikálne vlastnosti achátov

Achát patrí do veľkej skupiny polodrahokamov, ktoré sa využívajú v šperkárstve. Patrí k početným odrodám kremeňa, hlavne chalcedónu, v ktorom prevládajú koncentrické prúžky.
Štiepateľnosť: bez štiepateľnosti
Tendencia: krehký
Lesk: mastný
Lom: lastúrový
Tvrdosť: 6,5- 7
Hustota: 2,65
Vryp: biely
Vzorec: SiO2
Mriežka: pozostáva z mikroskopicky drobných vlákien a zrniečok
Farba: vytvára vrstvičky rozličných farieb v dôsledku prímesí rôznych stopových prvkov.
Štiepateľnosť: bez štiepateľnosti, lastúrový lom.
Je odolný voči kyselinám. Nevýrazné sivé acháty sa dajú ľahko prefarbiť podobne
ako textílie. Umelé farbenie tohto sčasti porózneho materiálu bolo známe už začiatkom nášho letopočtu.

5. Významné odrody achátov:

Onyx -páskovitá, čiernobiela odroda /arabský onyx/, červeno bielé pásiky /karneol-onyx/. Klasický onyx je čierno biely.

Sardonyx – paralelne usporiadaná, biele /modré/ a hnedé /hnedočervené/ vrstvy

Ohnivý achát – je priesvitná odroda a má variabilné sfarbenie, často irizujúce / hrá farbou ako olejová škvrna na vode/, pochádzajú z Mexika

Machový achát – obsahuje dendrity oxidov železa a iných látok, po vybrúsení pripomínajú mach

Zrúcaninový achát – kresba pripomína zrúcaniny hradu, / v tvare cik, cak/, pekné pochádzajú z Čiech, z lokality Halže

… literatúra ešte uvádza mnoho iných odrôd.

Snáď najznámejšia kniha, ktorá sa stala doslova bibliou achátových zberateľov – od Johanna Zenza- Agate, uvádza niekoľko stoviek, až tisícov druhov achátov. Publikácia vyšla až  v troch dieloch.

Najznámejší autor na Slovensku, ktorý v mnohých nádherných knihách o mineráloch a drahokamoch publikuje tieto nádherné minerály, je Dr. Rudolf Ďuďa bývalý pracovník VSL múzea v Košiciach, a hlavne jeho dielo / spoluator je Luboš Rejl, z Brnenského múzea/ je publikácia DRAHÉ KAMENE, ktorá vyšla snáď vo všetkých svetových jazykoch. Práve jemu som veľmi vďačný za mnohé poznatky z tejto oblasti.

v ďalšom…. ako zbierať acháty?

6. Zbieranie achátov

Kde teda hľadať acháty?? Mnohí poznajú pekné minerály a samozrejme aj acháty iba z výkladných skríň obchodov alebo zo zbierok múzeí. Keď som ich začal hľadať, najprv som prečítal moho kníh o mineráloch. Málokde však nájdete presný popis miest, kde sa vyskytujú. Prvá informácia, ktorá bola pre mňa motivujúca a ktorá ma zaujala bola, že acháty sa vyskytujú vraj na poliach. Skúsený odborník sa nad mojou otázkou iba usmial a povedal, ak som sa toho dočítal, asi je to tak. Ale kde hľadať? No a na to treba naozaj veľa skúseností, jednak od ľudí, ktorí sú už krok pred vami, alebo z dobrej literátúry, z internetu…. Acháty sa zbierajú všade tam, kde sa hornina dostáva na povrch, v lomoch (Slanec, Kvetnica), z potokov, ale aj z ornice čerstvo pooraných polí (Kuzmice, Brezina, Brehov, Byšta, Zemplín).

Najlepší čas na ich zber je hneď po daždi, pretože ten zmyje z povrchu blato a ostatné veľké nečistoty. Takto si ich všimnete skôr. Acháty na povrchu často pripomínajú okolitú horninu, preto treba byť pri zbere opatrný. Väčšinou však acháty bývajú na povrchu značne porušené vplyvom zvetrávania, čo napomáha ich vyhľadávanie a zbieranie. Často sa zbierajú všelijaké jaloviny a až doma zistíte, že to nestojí za nič. Preto je treba hneď na mieste urobiť výber. Robí sa to jemným naťuknutím nájdeného vzorku kladivkom. Akonáhle vidím žilku chalcedónu, alebo v „pecke“ jemnú vzorku, treba odložiť. Vždy však to naťuknutie robíme tam, kde nepredpokladáme budúcu rovinu rezu. I ten najkrajší achát z ktorého chýba kúsok, veľmi stráca na hodnote. Nájdené acháty sa zabalia do novín, pretože pri prenose v plecniaku by sa mohli mechanicky poškodiť. Acháty by sa mali opracovať hneď po vytriedení. Veľmi veľa skúseností som získal od môjho priateľa, ktorý celý život zbieral acháty v okolitých kopcoch, od pána Václava Šrajera z Dolní kalnej.

Pri zbere achátov je veľmi dôležitá aj ochrana prírody. Keďže často sa nachádzajú až pár metrov pod povrchom, mnoho zberateľov dokáže lokalitu zdevastovať a zničiť. Preto iným ďalším zberateľom ale koniec koncom aj sami sebe znemožňujú pre budúcnosť túto činnosť. Lesníci, ochrancovia… na danej lokalite vyhlásia zákaz zberu a zneprístupnia miesto výskytu.

Príkladom takejto činnosti sú nasledujúce fotky / z nemenovanej lokality/

Tieto miesta znázornené na obrázkoch sme navštívili ešte pred rokom 2000, tie jamy tam už boli vyhlbené  vášnivými zberateľmi. / V súčasnej dobe tam už platia veľmi prísne predpisy a sú to súkromné pozemky, zber je skoro nemožný/. Žiaľ aj teraz sa nájdu zberatelia typu „Po mne potopa“, Názor si ale nech vytvorí každý sám….

Acháty každej lokality majú charakteristickú kresbu. Niekedy tvorí achát geódu – s dutinkou uprostred. Takéto acháty sú najviac cenené. Zberateľ sa môže pochváliť takýmto úlovkom. Farba achátov sa zvýrazňuje ich brúsením a leštením.

Dúfam, že vás článok zaujal. Viac sa môžete dočítať v rôznej literatúre, medzi ktoré by som spomenul knihy od p. Rudolfa Ďuďu / Minerály, alebo Drahé kamene/… z týchto kníh sú tu citované odborné veci. Možno by som spomenul akési biblie medzi zberateľmi achátov… a to sú knihy z vydavateľstva BODE, autor Johan Zenz knihy Agates. No a ak ste sa dočítali až sem a vás to naozaj zaujalo, tak niekedy v budúcnosti pri návšteve a prehliadke mojej zbierky si zaslúžite aj malú odmenu, drobný achátik… nezabudnite si to potom vypýtať.